Celkový počet zobrazení stránky

streda 1. mája 2013

Justin Cronin: Dvanástka

dvanastka

Justin Cronin: Dvanástka

(Pokračovanie románu Priechod)

V medzinárodnom bestselleri Priechod vytvoril Justin Cronin nezabudnuteľný obraz apokalyptického sveta, v ktorom celý americký kontinent zachváti tajomná „upírska“ infekcia - výsledok nepodareného pokusu vedcov, pracujúcich pre vládu a armádu. Nakoniec zo severnej Ameriky zostane pustatina, ovládaná novodobými predátormi - vírusom nakazenými ľuďmi ( s vlastnosťami podobnými upírom) a malými ostrovčekmi opevnených sídiel komunít ľudí, ktorým sa za cenu ťažkých obetí podarilo prežiť a nenakaziť sa.

V Dvanástke sa príbeh zase vracia do roku nula (2018). Nakazení ľudia sa menia na vraždiace, skoro nesmrteľné monštrá a chaos a skaza sa šíria z jedného mesta do druhého. Ľudia sa snažia ujsť, ale niet kam. Armáda síce vybuduje zopár záchytných táborov, ale v záujme úspešnosti bojovej stratégie, civilov bez rozpakov obetuje. Aj tak sa jej nepodarí zvrátiť situáciu a presila nakazených sa šíri stále ďalej. Zopár preživších jednotlivcov sa snaží navzájom si pomáhať, spolu pátrajú po jedle, palive a chránia sa navzájom pred všadeprítomným nebezpečenstvom zo strany „výrov“. V príbehu sa bližšie zoznámime s osudom lekárky Lily, ktorá práve čaká dieťa a v reakcii na hrôzu a násilie v bezprostrednom okolí jej mozog vytesní realitu. Keď sa v jej blízkosti objaví Lawrence Grey , rada ho príjme za svojho spoločníka. Grey je ale nakazený špeciálnym vírusom, ktorý nepremení telo nosiča na „výra“, ale vylieči jeho choroby a zaručí mu dlhovekosť. Za to sa ale musí v pravidelných intervaloch kŕmiť krvou.

Stretneme sa aj s vojnovým veteránom Kittridgeom, ktorý bol donútený opustiť opevnený byt na vrchole mrakodrapu. Z tejto základne ostreľovačkou likvidoval „výrov“ a vešal o tom videá na internet. Na úteku sa pridá k šoférovi školského autobusu Dannymu a dvom malým sirotám April a Timovi. Hoci je už dávno preč z armády, jeho veliteľské a bojové skúsenosti sú veľmi potrebné pre ich ďalšie prežitie.

Dej príležitostne preskakuje v čase o sto rokov „Potom“, kde nájdeme aj Amy, hlavnú hrdinku prvej časti, ktorá vyzerá stále ako 20 ročná, a tiež  bojovníčku Aliciu, ktorá využíva svoje nadprirodzené bojové schopnosti v prospech ľudí, aj keď vo vnútri občas cíti túžbu po krvi, stále s tým v sebe bojuje. Ich prvoradým cieľom je zničiť dvanástku prvých nakazených upírov , ktorí ovládajú zvyšok „výrov“. Okrem nebezpečenstva zo strany „výrov“, ktoré bolo známe a dalo sa mu predchádzať správnou taktikou , začína prežívajúce komunity ľudí ohrozovať nová hrozba. Horace Guilder –samozvaný kňaz nového náboženstva „Večného života“ si s pomocou kolaborantov urobil z Greya dojnú kravu na elixír nesmrteľnosti a pomätenú Lily zneužíva na ovládanie skupiny „výrov“. Z obyčajných ľudí urobil otrokov a ich straty po kŕmení „výrov“ nahrádza únosmi z okolitých obývaných sídiel. Jeho plány idú ešte ďalej, chce sa spojiť s dvanástkou prvých upírov a za svoje služby získať ich ochranu. Skupinke zúfalých ľudí, ktorí sa nevedia zmieriť so stratou príbuzných , sa podarí zistiť, čo sa deje a pokúsia sa zachrániť svojich nezvestných blízkych a zničiť tento otrocký systém a jeho predstaviteľov. Budú úspešní ? To sa dozviete keď dočítate tento pútavý príbeh do konca. Verím, že podobne ,ako mňa ,čitateľa román „nepustí“ a nebude sa môcť odtrhnúť, kým nedôjde až k záveru.

utorok 14. augusta 2012

Alexandra Potterová: Daj si pozor na želania


Úspešná, anglicky píšuca autorka literatúry, zameranej na ženskú časť čitateľskej verejnosti, má na svojom konte viacero úspešných románov. Vďaka značnej  popularite v anglickom prostredí sa dostáva do pozornosti  knižných vydavateľstiev  aj u nás a dnes máme príležitosť  zoznámiť sa s jej románom „Be careful what you wish for“ v preklade Júlie Sobotovej. Hoci je tento príbeh písaný z pohľadu ženy a je adresovaný najmä čitateľkám, môže zaujať a najmä pobaviť aj mužov, pretože je napísaný ľahkou formou s nadhľadom a jemným humorom. Mňa pobavili  najmä vnútorné pocity , reakcie a motívy ženskej psychiky hrdinky pri zažívaní problémov trapasov, a ľúbostných vzťahov.

Hlavnou postavou je Heather, asi 30 ročná umelecká fotografka, žijúca v Londýne, ktorá sa spamätáva z rozchodu s bývalým priateľom, ktorý ju podvádzal. Trpí  pocitom, že jej nič nevychádza, nedarí sa jej ani v láske, ani v práci. Namiesto vysnívanej kariéry v popredných novinách robí asistentku svadobnému fotografovi a stále čaká na príležitosť, ktorá neprichádza. Heather má veľa rôznych želaní, od maličkostí až po zásadné veci, ale šťastie ju zatiaľ obchádza. Všetko sa zásadne zmení, keď si jedného dňa nechá vnútiť od cigánky na ulici kytičku vresu pre šťastie. Podľa slov cigánky jej vres splní všetky želania, no musí byť opatrná na to, čo si bude priať. Svet sa zázračne mení, vždy je tu pre ňu voľné miesto na parkovanie, zelená na semafóroch, nemusí čakať v radoch, vo výpredaji dostane vytúžené topánky...

Je to bláznivé, ale všetko nasvedčuje tomu, že vres funguje. Ale nie každé splnené prianie ju poteší. Záleží aj na spôsobe, akým sa želanie vyplní. V niektorých prípadoch je z toho viac smutná ako šťastná , lebo zistí, že obdivovaného suseda vlastne nemiluje a ani prehnaná romantika nepomôže vzťahu, kde nepreskočí povestná iskra. Ani splnený sen o kariére v novinách ju neteší, lebo je presvedčená, že nové miesto získala protekčne. A keď jej otec dostane infarkt a bojuje v nemocnici o život, tak si prehodnotí priority a želá si hlavne jeho záchranu...

Happy end na konci knižky mi pripomenul dej z hollywoodskeho filmu, takto to v reálnom živote isto nefunguje, ale je to iba fikcia a ako sa hovorí: koniec dobrý, všetko dobré.

Či už bol vres naozaj čarovný, alebo to bola zhoda náhod nechám na úsudku čitateľa, ale zhodujem sa s autorkou v názore, že veľa ľudí sa v živote frustruje zháňaním nepodstatných vecí a to čo je dôležité a podstatné berieme ako samozrejmosť, kým to nestratíme. P. M., Vydáva NOXI, knižku si môžete objednať tu ODKAZ

nedeľa 29. januára 2012

Jo Nesbø: Spasiteľ

IKAR_Spasitel_prebal_prepress.indd
Dej kriminálneho prípadu sa začína pred Vianocami  v roku 2003 v Osle. Atmosféru mesta dotvárajú silné mrazy a tradičné predvianočné koncerty Armády spásy.
Do mesta však prichádza nájomný vrah, aby splnil svoju objednávku. Chladnokrvný profesionál rýchlo nájde svoju obeť a rovno pred očami verejnosti ju zastrelí.
V následne prepuknutom zmätku úspešne unikne z dosahu polície. Svedkovia si nepamätajú nič podstatné. Skúsený zabijak takýto scenár v rôznych obmenách absolvoval už veľa ráz. No plánovaný odlet z krajiny sa kvôli zlému počasiu odkladá a vrah sa z médií dozvedá, že nezabil toho pravého. Rozhodne sa teda svoj omyl napraviť a úlohu dokončiť. Odvtedy sa však vrahov pôvodne jednoduchý plán začína komplikovať a zamotávať. Po jeho stopách sa rozbieha inšpektor kriminálnej polície Harry Hole so svojimi kolegami. Pátranie zužuje kruh okolo vraha , ktorý sa už nemôže ubytovať v hoteli, dochádza mu hotovosť a náboje a dokonca polícia pozná aj meno jeho budúcej obete.
Podarí sa vrahovi úspešne zakončiť svoju misiu, alebo sa inšpektorovi podarí obeť zachrániť a vraha dolapiť? V každom prípade  Harry Hole  používa aj veľmi nekonvenčné vyšetrovateľské postupy a metódy. Príbeh pokračuje ďalej sériou nečakaných zvratov a nových odhalení, kedy pribúda ďalších mŕtvol a vyjasňujú sa motívy zločincov.
Tento kriminálny román je vystavaný netradične, keď poznáme už na začiatku identitu vraha, no veľmi zaujímavý je postup práce a myšlienkové pochody vraha aj inšpektora, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Okrem hlavného motívu nájomnej vraždy sa v príbehu odohráva súbežne niekoľko ďalších nelegálnych činností, ktoré doplňujú atmosféru príbehu a vhodne dokresľujú charaktery jednotlivých postáv. Motív a identitu objednávateľa vraždy sa dozvie čitateľ až na konci, čo ho zaručene  dokáže udržať v patričnom napätí až do úplného záveru.


IKAR 2012, Z nórskeho originálu Frelseren (H. Aschehoug & Co., Oslo 2005) preložil Jozef Zelizňák.

nedeľa 28. augusta 2011

Jo Nesbø: Headhunters - Lovci mozgov



 Nórsky autor Jo Nesbo je druhý najpredávanejší spisovateľ vo Veľkej Británii, čím porazil aj škandinávskeho kolegu Stiega Larssona a na päty dýcha autorovi storočia Jamesovi Pattersonovi. Z Nesbových kníh sa v Británii predá jeden výtlačok každých 27 sekúnd, čo je 716.588 predaných kníh v roku 2011! Neuveriteľné číslo, o ktorom mnohí autori môžu iba snívať.

Teraz prisiel s thrillerom Headhunters - Lovci mozgov...

Roger Brown pokladá sám seba za najlepšieho a najväčšmi nedoceneného tzv. headhuntera – lovca mozgov v Nórsku. Akejkoľvek firme, dokáže zohnať najlepšieho zamestnanca na post šéfa či riaditeľa firmy. Má príliš peknú manželku, príliš drahú vilu a žije si nad pomery. Z platu lovca mozgov, všetko finančne neutiahne, preto hľadá možnosti ako zarobiť inde. Svoju prácu využíva aj na získavanie informácií o vlastníkoch umeleckých diel, ktoré neskôr kradne.

Na jednej vernisáži, ktorú usporiada jeho manželka Diana, sa zoznámi s Clasom Grevem, dokonalým kandidátom na akýkoľvek manažérsky post. Šarmantný muž a miláčik žien vlastní obraz od Rubensa v hodnote stoviek miliónov nórskych korún. Ak by sa Brownovi podarilo obraz získať, vyriešil by svoje finančné problémy a uspokojil nároky manželky Diany. A utiahol jej finančne náročnú galériu, a bol by konečne za vodou. Pri krádeži v Greveho byte však odhalí niečo, o čom by radšej nevedel. Zrazu je všetko inak.

Každý niečo chce, ale nikto to nedostane zadarmo. Musí ísť cez mŕtvoly. Lov sa môže začať.

IKAR knihu vydá 27. septembra 2011.

Jo Nesbø (1960) sa preslávil sériou kriminálnych románov v hlavnej úlohe s Harrym Holem, ktorými nadchol kritiku aj čitateľov. Jeho knihy preložili do tridsiatich siedmich jazykov a získali mnoho ocenení. V súčasnosti ho v Európe považujú za jedného z najlepších autorov kriminálnych románov. V Headhunters prichádza Nesbø s novou ústrednou postavou, Rogerom Brownom. Román vyšiel vo vyše dvadsiatich krajinách a úspech ho predurčil na filmové spracovanie. V slovenčine vyšli autorove romány Zrada (Rødstrupe, Ikar 2008), Bohyňa pomsty (Nemesis, Ikar 2010) a Diablova hviezda (Marekors, Ikar 2010).

Caroline Bréhatová: Milovala som manipulátora



Všetko sa začalo ako pekný príbeh lásky. Netrvalo však dlho a Julian začal svoju partnerku ponižovať. Caroline nechápala, prečo ňou ustavične manipuluje. Pretože ho milovala, cítila sa vinná, keď bol s ňou nespokojný, a napokon ostala celkom zmätená. Kolotoč psychického násilia, ktoré prerástlo až do fyzického, sa krútil čoraz rýchlejšie.

Jej zlý sen trval štyri roky.
Jedného dňa sa jej otvorili oči.
Rozhodla sa, že si nedá zničiť život.
Zistila, že to, čo v partnerstve musela prežívať, má svoje pomenovanie.


Caroline Bréhatová a jej skutočný príbeh

Psychické násilie je realita, ktorá je o to krutejšia, že ju nevidieť, lebo sa väčšinou odohráva za zavretými dverami. Caroline Bréhatová vyrozprávala svoj životný príbeh, lebo chce pomôcť všetkým, ktorí sú v partnerskom vzťahu obeťami násilia. Mnohým ženám prináša nádej a ponúka riešenie. Cez vlastné svedectvo, hotový psychologický výskum, nás Caroline Bréhatová zavedie priamo doprostred manipulácie v rámci manželského páru. Opisuje každú jej etapu: zvádzanie, privlastnenie, deštrukciu.

Ukazuje, ako jej zmanipulované myslenie vôbec nevnímalo celú sériu detailov, ktoré nadobudli zmysel až po „šťuknutí vypínača“ – vo chvíli, keď pochopila. Vysvetľuje, prečo bolo pre ňu také ťažké zapochybovať o svojom partnerovi, ktorý navonok ponúkal obrovské ľudské kvality, ktorého okolie považovalo za bezúhonného, priateľského. Až natoľko a tak dobre, že ona sama dôsledne vymazávala zo svojej pamäti odporné urážky, ktorými ju zasýpal. Až do dňa, keď sa „objavilo svetlo“, do chvíle, keď ho odhalila. To, čo prežila, súzvučí s tým, čo prežili čitateľky a čitatelia, ktorí sa v jej príbehu nájdu a potvrdia si svoje vlastné pocity. Lebo obete psychologického násilia mávajú veľmi často sklon pochybovať o sebe. Svedčiť znamená informovať, ale aj pomôcť tým, že sa pomenúva skúsenosť všetkých, ktorí znášajú psychické násilie v partnerskom živote.

Autorka zozbierala odvahu a rozhodla sa odhaliť svoju zjazvenú dušu. Lebo psychické násilie nezanecháva modriny, ani viditeľné rany. Caroline vyrozprávala príbeh, ktorý nenechá chladného nikoho, kto má srdce. Prevedie vás partnerským životom s manipulátorom od prvého stretnutia až po rozvod.

Toto mimoriadne intímne svedectvo mnohým otvorí oči. Odhaliť manipulátora totiž nie je také jednoduché. Na zlé zabúdame skôr a ak sa násilník správa aj ako „náš miláčik“, mnohí si povedia – bol to len náhly nepredvídateľný výbuch; veď to som ho vyprovokovala ja, či môžem si za to sama...

Ukážka z knihy: 17. januára vo Washingtone DC. Dom, kde sme mali stráviť noc mojich narodenín, sa nachádzal v elegantnej štvrti Georgetownu a patril bývalému americkému veľvyslancovi v Paríži, ktorý pôsobil za vlády Ronalda Reagana. Jeho majitelia odišli preč a susedia, ktorým dom zverili počas neprítomnosti, boli rodičia Julianových priateľov. Súhlasili, že nám ho požičajú na noc, a nám to
padlo vhod. Neprekážalo im, že píšem pre ľavicový denník, ktorý hanobil Reagana, ani to, že Julianove piesne útočili na ich Ameriku. A ako vrchol všetkého sme tam prišli hlavne preto, aby sme protestovali proti vojne v Iraku na manifestácii, ktorá sa mala konať na druhý deň. „Ak sa vám zažiada, môžete si dopriať aj záhradné jakuzi," povedala matka Julianových priateľov. Vyrobila si bábku a natrela ju jahodovým lekvárom. Mala znázorňovať ranené iracké dievčatko, a už sa nevedela dočkať, ako ju bude ukazovať na manifestácii. „A nik vás tu nebude rušiť," dodala, sprisahanecky žmurkla na Juliana a podala mu kľúče od domu. Keď sme otvorili vstupné dvere, obdivne sme vykríkli. Obrovský a bohato zariadený salón mohol pokojne krášliť nejaké viktoriánske obydlie. Steny boli obložené drevom
a zdobili ich originály obrazov, zrkadlá a porcelán. Miestnosť bola zariadená starožitným nábytkom.

Široké schodište s kazetami a purpurové čalúnenie dodávali vznešenosť sále, kde trónil veľký klavír. Na strope v závratnej výške visel krištáľový luster. „Tak tomuto sa povie narodeninový darček!" zvolal Julian, objal ma, začal sa so mnou krútiť v diabolskom valčíku a spieval: „Happy birthday to you!
Happy birthday, sweetheart!"

Izba, ktorú nám určili, sa nachádzala na treťom poschodí. Bola svetlejšia a jednoducho, moderne zariadená: veľká posteľ zakrytá páperovou perinou, biela drevená komoda ladiaca s nočným stolíkom. Julian sa náhlivo vyzliekol, schytil uterák a nahý ako červík zvolal: „Nájdeš ma dole v záhradnom jakuzi!" Aj ja som sa rýchlo vyzliekla a s uterákom na bedrách som šla za ním. Kráčala som k nemu v rozpakoch, lebo ma vždy, v každom odeve hodnotil, a nemala som pocit, že jeho verdikt vyznie kladne. Nemýlila som sa. Oči mal studené, nebolo v nich kúska zhovievavosti. Napriek tomu akoby zaváhal. „Budeš musieť trocha pribrať," vyhlásil napokon sucho a rýchlo odvrátil zrak.

Bol to zásah do živého, a keďže som nevedela, čo odpovedať, sadla som si k nemu. Bolo mi ťažko na srdci. Julian mal zavreté oči, šiju opretú o kraj bazéna, a ja som si po prvý raz všimla, aký má mocný a zahnutý nos. Zachovával mlčanie a odstup. Cítila som sa nepríťažlivá, zmocnili sa ma pochybnosti a nepoľavujúca nevoľnosť. Mesiac bol v splne. Na bezoblačnom nebi tá horiaca červená guľa pôsobila takmer zlovestne. „Dnes večer je mesiac priam veľkolepý, ale je v ňom čosi znepokojujúce,"
ozvala som sa napokon bezfarebným hlasom. Julian otvoril oči, prikývol a rýchlo, takmer mechanicky sa ku mne priblížil. Mocne ma objal, jazykom si necitlivo razil cestu mojimi ústami. „Milujem ťa," povedal a už sa  vzďaľoval, nevenujúc mi ani pohľad. Podišla som k nemu a nežne som ho objala, aby som mu dala najavo, čo od neho čakám. Potom som ho pustila a pozrela mu priamo do očí - v tej chvíli sa mi videli veľmi chladné a temné. Zašepkala som: „Aj ja ťa milujem, Julian..."

Môj pohľad sa naňho čoraz intenzívnejšie upieral. Zaujala som ním jeho oči a nedala im uniknúť. „Ale ja mám rada aj seba, vieš, pokračovala som hlasom, v ktorom nebol ani náznak hrozby. V tej chvíli jeho oči na mňa zapôsobili ako guľa celou silou vrhnutá o stenu. V priebehu niekoľkých sekúnd sa ich výraz úplne zmenil: teraz vyjadrovali nehu a vychádzalo z nich hrejivé teplo. Pobadala som v nich dokonca akýsi obdiv. Chytil mi ruku, objal ma a zašepkal zvláštnym tónom: „Aké ty máš len šťastie! Zopakuj to. Zopakuj mi, že miluješ aj seba..." Prosíkal. „Ale prečo vlastne?" opýtala som sa so zvrašteným obočím. „Lebo keď to hovoríš, mám pocit, že spoznávam tvoje detstvo," odpovedal. Jeho odpoveď ma dojala, aj keď som nepochopila, čo tým chcel povedať. A aby som mu urobila radosť, opakovala som, že mám rada aj seba. Vrhol sa na mňa a vášnivo ma objal, zatiaľ čo ja som sledovala mesiac zamotaný v holých vetvách stromu, diváka pozorujúceho naše bozkávanie.
Vydal: IKAR 2011, 160 strán, Z francúzskeho originálu J´ai aimé un manipulateur (Éditions des Arenes, Paris 2010)

piatok 3. júna 2011

S. J. Parrisová: Kacír


Historický thriller Kacír je z obdobia stredoveku, keď inkvizícia prenasledovala ľudí pre odlišné názory, náboženské zmýšľanie, či čítanie tzv. zakázanej literatúry. Hlavnou postavou príbehu je Dominikánsky mních Giordano Bruno (skutočná historická osobnosť). Pre odvážne myšlienky a čítanie zakázanej literatúry, ho udajú inkvizícií, Giordano sa preto rozhodne pre útek z kláštora. Pri úteku
je častokrát v nebezpečenstve či už pred zlodejmi alebo inkvizíciou. Preto sa snaží nájsť si na cestách nejakú obživu, aby si mohol zaplatiť za nocľah a nemusel prespávať kde kade v priekope. Na úteku navštívi rôzne mestá Európy a pri svojich cestách sa spriatelí so šľachticom Philipom Sidneyom, cez neho sa dostane až do Anglicka k sirovi Francisovi Walsinghamovi, prvému tajomníkovi kráľovnej Alžbety, ktorý ho poverí tajnou úlohou na Oxfordskej univerzite. Bruno smeruje na Oxford aj z vlastných dôvodov, chce tu nájsť staroveký rukopis, v ktorom sú obsiahnuté mocné tajomstvá. Na univerzitnej pôde v Oxforde spôsobí rozruch séria vrážd. Giordano je vrahovi na stope... Schody pod mojou váhou nečakane zavŕzgali - dekana to tak vyľakalo, až nadskočil. Keď som vošiel do dverí izby doktora Coverdala, ktoré Slythurst nechal otvorené, rozpoznal som na prahu akési fľaky aj napriek tomu, že vo veži nebolo takmer nič vidieť. Natiahnutou rukou som zadržal svojich spoločníkov, zohol som sa - a zistil som, že škvrny na dlážke sú v skutočnosti rozmazané stopy topánok; viedli do miestnosti vo veži. Dotkol som sa jednej stopy a na prste mi ostala lepkavá hrdzavohnedá tekutina, podľa zápachu nepochybne krv, hoci už trochu zaschnutá. Znepokojene som sa pozrel na oboch mužov. Dekan s bledou tvárou, svietiacou v tmavej chodbe ako mesiac, prudko cúvol, no mňa posunkom hlavy popohnal dnu.  Nízko otvorené dvere celkom vzadu v miestnosti sa hojdali na
pántoch. Prešiel som cez ne a dostal som sa na úzke špirálovité schodisko, veľké sotva pre dospelého muža; točilo sa až kamsi k streche vežičky. Asi na polceste som narazil na ďalšie dvere, dubové,  okované, ale znovu odchýlené tak, ako ich na úteku nechal Slythurst. Pach smrti zosilnel, zaštípal ma v nose, keď som prišiel k prahu. Dekan za mnou pridusene zakňučal. Zhlboka som sa nadýchol a potisol som dvere. Keď som zbadal, čo je dnu, nevdojak som vykríkol a priložil si dlaň na ústa. Dekan sa badkal za mnou, držal sa ma za kabát...

Kniha sa veľmi dobre číta, a ak máte navyše radi detektívky mohla by vás tiež zaujať. Kniha mi svojim historickým pozadím pripomenula hlavne sériu historických detektívok, v ktorej vraždy vyšetruje mních Cadfael. Ak ste tiež čítali túto sériu, Kacír by sa vám mohol tak isto zapáčiť. Z anglického originálu Heresy, IKAR knihu vydá 14. júna 2011.

O autorke: S. J. Parrisová je umelecké meno spisovateľky Stephanie Merrittovej, ktorá sa narodila roku 1974. Okrem písania sa venuje aj literárnej kritike, prispieva do viacerých periodík, píše aj pre rozhlas a televíziu. V súčasnosti publikuje v novinách The Observer.

utorok 5. apríla 2011

Kami Garciová a Margaret Stohlová: Nádherné tvory

                         Nádherné tvory: Prvá kniha prekliatych zaklínačov

Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné. No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy. Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody
Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie. IKAR by mal Prvý diel trilógie vydať 19. apríla 2011.

O autorkách:
Rovnako ako Amma z Nádherných tvorov aj KAMI GARCIOVÁ je veľmi poverčivá, a ako každé južanské dievča so štipkou sebaúcty aj ona rada pečie koláče z vlastného cesta. Má príbuzné medzi Dcérami americkej revolúcie, ale dosiaľ sa nezúčastnila ani na jedinej rekonštrukcii. Navštevovala Univerzitu Georgea Washingtona a má magisterský titul z pedagogiky. Pracuje ako učiteľka a špecialistka na čítanie; vedie aj čitateľské krúžky pre deti a mládež.

Rovnako ako Lena z Nádherných tvorov aj MARGARET STOHLOVÁ sa od pätnástich dostávala z problémov tým, že večne niečo písala. Navrhla viacero obľúbených počítačových hier – preto sa jej dva orly bielohlavé volajú Zelda a Kirby. Do americkej literatúry sa zamilovala na Amherstskej a univerzite Yale, na Stanfordovej získala magisterský titul a literárnu tvorbu študovala pod vedením básnika Georgea MacBetha na Východoanglickej univerzite v Norwichi.

UKÁŽKA: