Autora Patricka Rothfussa iste netreba čitateľom, ktorý obľubujú žáner fantasy,
predstavovať. Jeho mimoriadne úspešnú sériu Príbeh kráľovraha, pozná snáď
každý. V prvej časti s názvom Meno vetra sa predstaví hlavná postava
Kvothe, ako malý chlapec, vyrastajúci v rodine kočovných hercov. Detstvo
sa mu náhle skončí desivou vraždou rodičov, ktorá chlapca donúti postarať sa
sám o seba. Túžbu po pomste potlačí do úzadia potreba vyrovnať sa
s nástrahami bežného života a rozvíjať jeho magický talent. Vďaka
svojmu úsiliu, talentu a trochu so
šťastím sa dostane, napriek chudobe na univerzitu, kde si nájde dobrých priateľov, ale aj nepriateľov. V druhej
časti ságy s názvom Strach múdreho
muža sledujeme ďalej osudy Kvotheho, jeho úspechy a neúspechy
v živote a štúdiu , postupnú transformáciu z vystrašeného
chlapca na mladého muža a mága
výnimočných schopností. Cieľ, ktorým je potreba vysvetliť a potrestať
vraždu jeho rodičov, sa mu však zatiaľ nedarí priblížiť.
V tretej časti ságy, Dvere z kameňa, ktorá
momentálne ešte nie je napísaná, všetci s napätím očakávame, ako sa naplní
cieľ a osud ústrednej postavy ságy, Kvotheho.
Autor medzitým trochu odbočil
od hlavného prúdu a ponúka krátku medzihru s postavou, ktorá sa
v ságe objavuje, ale nepatrí medzi hlavné. Je to príbeh o dievčine Auri, ktorá žije sama
v tajomnom Podsvete, hlboko pod starobylou univerzitou. Už v úvode
nás autor upozorňuje, že tento príbeh nie je napísaný zvyčajným štýlom
a môže sa stať, že sa nebude čitateľovi páčiť. Kniha je písaná
v tretej osobe a chýba v nej akýkoľvek dialóg. Príbeh obsahuje
len jedinú postavu a zvyšok zahrňuje neživé veci, ktoré však samé majú
svoju dušu. Všetko je to len
o Auri, jej pocitoch, pohnútkach a aktivitách, ktoré mapuje počas
siedmych dní od jednej návštevy Kvotheho po nadchádzajúcu ďalšiu. Kniha
zachytáva tiež zvláštnu atmosféru sveta v podsvetí, kedy je celý svet
trochu vyšinutý z bežných koľají reality.
Auri je veľmi plachá, krehká dievčina, trošku zmätená
a vie lipnúť na rôznych, na prvý pohľad zbytočných rituáloch
a postupoch (podobne ako autisti) no dokáže presne precítiť atmosféru
konkrétneho priestoru a svojím snažením sa ju pomáha doviesť
k dokonalosti. V podstate blúdi z jednej chodby do druhej
a hľadá niečo, čo jej chýba. Nevie presne, čo to je, ale keď nájde
konkrétnu vec, tak to precíti. Samotu si Auri nepripúšťa, zdá sa, že jej to tak
vyhovuje. Z knihy sa nedozvieme, ako a prečo sa rozhodla žiť
v podsvetí, ale vyplýva z nej jasne, že hoci na jednej strane Auri je ovplyvnená
a pokrivená životom v podzemí, na druhej strane naopak ona sama dokáže spätne pôsobiť na tento svet
silou svojej vôle a dokáže ho tiež prispôsobiť svojim potrebám.
Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každý ju
pochopí a nebude sa páčiť každému, čo ju prečíta. Chýbajú v nej
dialógy, konflikt, akcia a reakcia, proste bežné prvky klasického príbehu.
Ak máte radi samotu a radi objavujete hlbší, skrytý zmysel príbehov, tak je to kniha pre vás.
Pokiaľ vás však Auri, ako vedľajšia postava ságy, príliš nezaujíma a nie ste zvedaví na
jej čudný a pokrivený život v Podsvete, tak sa do nej nepúšťajte.
Autor si je toho vedomý a na záver sa
ospravedlňuje čitateľom, ktorým sa kniha nepáčila, alebo ich znepokojila. V
tomto prípade to nebol príbeh, určený im.
„Tento
príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí. Som jeden z vás. Nie ste
sami. V mojich očiach ste všetci nádherní.“
Ak Vás kniha zaujala, kúpite ju na tomto odkaze:
Skúmanie ticha