Celkový počet zobrazení stránky

nedeľa 26. apríla 2015

Anders de la Motte: MemoRandom




Povolanie autora je IT  bezpečnostný analytik, ktorý predtým pracoval ako policajt v Štokholme. Svoje skúsenosti v polícii, znalosť problematiky aj pozadia však úspešne pretavil do literárnej formy . V roku 2010 získal za thriller Hra ocenenie pre najlepšiu prvotinu od švédskej akadémie. Úspešnou adrenalínovou trilógiou Hra, Šum a Bublina sa preslávil v skoro tridsiatich krajinách sveta a pre milióny čitateľov reprezentuje  nový smer škandinávskej  krimi. Jeho štýl je divoký, hravý a plný odkazov na popkultúru.
            Memorandom je prvá časť novej série, ktorá okamžite zaznamenala obrovský záujem  čitateľov. Predáva sa v dvadsiatich krajinách a plánuje sa aj TV spracovanie.
            Hlavná postava, David Sarac, je policajt. Román sa začína v okamihu, kedy si David, idúci autom cez dlhý tunel uvedomuje, že s ním nie je niečo v poriadku. Jeho telo ho neposlúcha a mozog a vedomie sa prepadáva do krátkych okamihov bezvedomia, myšlienky sa ťahajú ako smola. Nemá strach, ale snaží sa prísť na to, čo sa deje. Keď zbadá prekážku, snaží sa ju obísť, ale ruky už nedokážu pootočiť volant. V okamihu, keď je náraz už neodvratný sa mu všetko vyjasní. Vie, prečo je v aute, o čo ide, spomenie si na tváre, mená miesta a sumy. Dôvod, prečo všetci musia umrieť je tajomstvo, ktoré je treba zachovať. Je policajtom, ale urobil niečo neospravedlniteľné...
            V nasledujúcom obraze si už David nepamätá nič iné, iba ako sa volá, že je policajt a mal ťažkú dopravnú nehodu. Podľa vyjadrenia lekárov nehode predchádzala ešte aj mŕtvica, takže amnézia bola v jeho prípade prirodzená. Prognóza je však dobrá, postupne by si mal spomenúť na všetko, čo bolo pred nehodou. Uvedomuje si, že patrí k tajnej službe a má na starosti informátorov. Ale nevie si spomenúť na konkrétne detaily svojej práce a to v ňom prebúdza pocit strachu, nebezpečenstva a ohrozenia. Niektoré tajomstvá ohrozujú život. Najlepší informátori nie sú tí, ktorí prídu dobrovoľne, ale takí, čo sa získajú k spolupráci manipuláciou, úplatkami, alebo vyhrážkami z vyzradenia nechutných, prípadne pikantných tajomstiev. Keď David prišiel o kontrolu nad svojou sieťou podvodov a klamstiev stáva sa sám bezbrannou obeťou pre tých, čo chcú získať moc a informácie, ktoré ju prinášajú. Možno sa mu čudovať, že sa stáva paranoidným? Musí ochrániť sám seba a svoje zdroje a preto sa drží hesla „never nikomu“, ani svojmu šéfovi, ani najbližším spolupracovníkom a kolegom. Vojna o moc zúri nie len v tábore organizovaného zločinu, ale aj v tábore policajtov, prokurátorov a politikov, ktorí majú za úlohu zločin potláčať. Davidova stratégia je opatrná a veci, na ktoré si postupne spomenie si necháva pre seba. Najhľadanejším  cieľom všetkých sa stáva Davidov tajomný informátor Janus, ktorý má vysoké postavenie v hierarchii organizovaného zločinu a spôsobil svojim kolegom ťažké straty únikom strategických informácií. Po identite tohto človeka pátra nie len podsvetie, ktoré na neho vypísalo odmenu,  ale aj vyšetrovacie oddelenie pre ministerstvo spravodlivosti na pokyn samotného ministra.
 David však ignoroval predpísané postupy a zaužívané pravidlá na prácu s  informátormi v prípade Janusa a obálka v trezore, kde mali byť záložné informácie o tomto zdroji,  bola prázdna. Tak sú momentálne všetky stopy k tomuto človeku nedostupné, žiaľ aj pre Davida, kým sa mu nepodarí spomenúť si .Ide  mu nielen o čas, ale aj o život.  Veľa ľudí z oboch strán zákona je ochotných ísť aj cez mŕtvoly, len aby zistili pravú Janusovu identitu.
MemoRandom je kniha o korupcii, o tom ako je každý zraniteľný a dá sa zmanipulovať, keď skrýva nejaké špinavé tajomstvo. Aj najlepší priateľ môže zradiť, keď to najmenej čakáme. Celý príbeh je napínavý, plný rôznych zvratov s prekvapujúcim  zakončením. Ak Vás kniha zaujala, kúpite ju na tomto odkaze: MemoRandom

nedeľa 15. marca 2015

Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha


Autora  Patricka Rothfussa iste netreba  čitateľom, ktorý obľubujú žáner fantasy, predstavovať. Jeho mimoriadne úspešnú sériu Príbeh kráľovraha, pozná snáď každý. V prvej časti s názvom Meno vetra sa predstaví hlavná postava Kvothe, ako malý chlapec, vyrastajúci v rodine kočovných hercov. Detstvo sa mu náhle skončí desivou vraždou rodičov, ktorá chlapca donúti postarať sa sám o seba. Túžbu po pomste potlačí do úzadia potreba vyrovnať sa s nástrahami bežného života a rozvíjať jeho magický talent. Vďaka svojmu úsiliu, talentu  a trochu so šťastím sa dostane, napriek chudobe na univerzitu, kde si nájde dobrých  priateľov, ale aj nepriateľov. V druhej časti  ságy s názvom Strach múdreho muža sledujeme ďalej osudy Kvotheho, jeho úspechy a neúspechy v živote a štúdiu , postupnú transformáciu z vystrašeného chlapca  na mladého muža a mága výnimočných schopností. Cieľ, ktorým je potreba vysvetliť a potrestať vraždu jeho rodičov, sa mu však zatiaľ nedarí priblížiť.
            V tretej časti ságy, Dvere z kameňa, ktorá momentálne ešte nie je napísaná, všetci s napätím očakávame, ako sa naplní cieľ a osud ústrednej postavy ságy, Kvotheho.
Autor medzitým trochu odbočil od hlavného prúdu a ponúka krátku medzihru s postavou, ktorá sa v ságe objavuje, ale nepatrí medzi hlavné. Je to  príbeh o dievčine Auri, ktorá žije sama v tajomnom Podsvete, hlboko pod starobylou univerzitou. Už v úvode nás autor upozorňuje, že tento príbeh nie je napísaný zvyčajným štýlom a môže sa stať, že sa nebude čitateľovi páčiť. Kniha je písaná v tretej osobe a chýba v nej akýkoľvek dialóg. Príbeh obsahuje len jedinú postavu a zvyšok zahrňuje neživé veci, ktoré však samé majú svoju dušu.  Všetko je to len o Auri, jej pocitoch, pohnútkach a aktivitách, ktoré mapuje počas siedmych dní od jednej návštevy Kvotheho po nadchádzajúcu ďalšiu. Kniha zachytáva tiež zvláštnu atmosféru sveta v podsvetí, kedy je celý svet trochu vyšinutý z bežných koľají reality.
            Auri je veľmi plachá, krehká dievčina, trošku zmätená a vie lipnúť na rôznych, na prvý pohľad zbytočných rituáloch a postupoch (podobne ako autisti) no dokáže presne precítiť atmosféru konkrétneho priestoru a svojím snažením sa ju pomáha doviesť k dokonalosti. V podstate blúdi z jednej chodby do druhej a hľadá niečo, čo jej chýba. Nevie presne, čo to je, ale keď nájde konkrétnu vec, tak to precíti. Samotu si Auri nepripúšťa, zdá sa, že jej to tak vyhovuje. Z knihy sa nedozvieme, ako a prečo sa rozhodla žiť v podsvetí, ale vyplýva z nej jasne, že hoci  na jednej strane Auri je ovplyvnená a pokrivená životom v podzemí, na druhej strane naopak  ona sama dokáže spätne pôsobiť na tento svet silou svojej vôle a dokáže ho tiež prispôsobiť svojim potrebám.
            Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každý ju pochopí a nebude sa páčiť každému, čo ju prečíta. Chýbajú v nej dialógy, konflikt, akcia a reakcia, proste bežné prvky klasického príbehu. Ak máte radi samotu a radi objavujete hlbší, skrytý  zmysel príbehov, tak je to kniha pre vás. Pokiaľ vás však Auri, ako vedľajšia postava ságy,  príliš nezaujíma a nie ste zvedaví na jej čudný a pokrivený život v Podsvete, tak sa do nej nepúšťajte.

 Autor si je toho vedomý a na záver sa ospravedlňuje čitateľom, ktorým sa kniha nepáčila, alebo ich znepokojila. V tomto prípade to nebol príbeh, určený im.
„Tento príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí. Som jeden z vás. Nie ste sami. V mojich očiach ste všetci nádherní.“
Ak Vás kniha zaujala, kúpite ju na tomto odkaze: Skúmanie ticha

utorok 24. februára 2015

Stephen King: Pán Mercedes



             Už sme si zvykli, že Stephen King v posledných rokoch strieda rôzne žánre a teraz sa rozhodol, že prišiel čas na detektívku takzvanej drsnej školy. Pravdepodobne  tak sa dá charakterizovať popisovaná prvá časť ohlásenej trilógie, Pán Mercedes. Inšpiráciou mu bola  skutočná udalosť, tragédia, ktorá sa stala v USA, pri ktorej do zhromaždenia  ľudí pri pobočke McDonald´s, vbehlo rozbehnuté auto. Pôvodne bola v pláne iba poviedka, ale neskôr to King prehodnotil a tak tu máme prvý príbeh zo sľubovanej trilógie, ktorej ústrednou postavou a zároveň spojovacím prvkom bude detektív na dôchodku, Bill Hodges.
            Hneď v úvode naberá príbeh na otáčkach, keď do obrovského radu nezamestnaných, čakajúcich nad ránom na otvorenie trhu pracovných príležitostí, vrazí ťažký, rozbehnutý šedivý mercedes. Vodičom je psychopat v maske klauna, ktorý to urobil náročky a užíval si to. S trochou šťastia sa mu podarilo ujsť a zanechal po sebe iba spúšť v podobe pätnástich zranených a ôsmych mŕtvych, vrátane malého kojenca. Novinári a verejnosť ho nazvali „mercedesovým“ vrahom. Polícia pátra márne po zlodejovi auta a zazlievajú majiteľke, že auto nebolo zamknuté, prípadne nechala v ňom kľúče.
            Bill Hodges odišiel na dôchodok, ale nie je  v psychickej pohode. Podobne, ako väčšina kolegov vymenil rodinu za svoje poslanie chytať zločincov, tak zostáva doma sám a cíti sa zbytočný. Sleduje stupídne televízne reality show a pomaly priberá z nezdravého jedla. Spoločnosť mu robia spomienky na nevyriešené prípady a služobný revolver.
Autor nám hneď v začiatku predstaví aj vyšinutého páchateľa, ktorým je nenápadný mladík Brady Hartsfield. Deti ho poznajú ako zmrzlinára, ktorý jazdí po ich uliciach na známom autíčku a predáva mrazené pochúťky, dospelí sa s ním častejšie stretnú, keď si zavolajú na pomoc servis pri problémoch s počítačom. Súkromný život Bradyho sa točí výhradne okolo jeho matky, ktorá tragicky prišla o manžela, neskôr aj o syna a svoje problémy sa rozhodla utopiť v alkohole. Svoju materskú lásku k synovi prejavuje svojráznym spôsobom, tak nečudo, že za týchto  okolností  má Brady  v hlave zmätok a chaos. Pociťuje nutkanie sa presláviť ako masový vrah a na to slúžil aj plán s Mercedesom. Brady má svojich päť minút slávy, užíva si to, ale pozornosť verejnosti rýchlo opadne. Tak sa rozhodne nadviazať kontakt na sociálnej sieti so starým penzionovaným detektívom, ktorý mal jeho prípad vyriešiť, ale zlyhal. Chce ho v podstate dotlačiť k samovražde, ako sa mu to podarilo v prípade nešťastnej majiteľky auta, no v tomto prípade narazila kosa na kameň. Jeho list mal na Billa presne opačný účinok, ako zamýšľal a z mačky sa stáva postupne myš, ktorá je prenasledovaná svojou obeťou. Bradymu ani nezáleží tak na živote, skôr musí dotiahnuť do konca svoj finálny „plán“, ktorým sa nezmazateľne zapíše do dejín terorizmu. Napätie z naháňačky, nástrahy a hra o čas v tomto prípade nahrádzajú zvyčajné hľadanie páchateľa, ako je to bežné v krimi príbehoch. Prvky hororu boli prítomné najmä pri popisovaní myšlienkových pochodov a motívov bláznivého vraha, kedy som mal niekedy z tej predstavy husiu kožu.
            Raz darmo, Stephen King ako geniálny rozprávač príbehov sa nezaprie. Jeho príbeh som zhltol na posedenie a už teraz sa teším na pokračovanie a ďalšie stretnutie s detektívom vo výslužbe B. Hodgesom. Ak Vás kniha zaujala, kúpite ju na tomto odkaze: Pán Mercedes