Stieg Larsson: Muži, ktorí nenávidia ženy

 Novinár MIKAEL BLOMKVIST je odsúdený za ohováranie významného švédskeho podnikateľa a snaží sa uniknúť pozornosti médií hlavného mesta. Priemyselný magnát HENRIK VANGER, žijúci v severnom Švédsku, ho poverí úlohou napísať kroniku svojej rodiny, ktorou v skutočnosti sleduje jediný cieľ: objasniť záhadné zmiznutie svojej netere Harriet v lete 1966. Blomkvist pri písaní kroniky, aj s pomocou geniálnej hackerky LISBETH SALANDEROVEJ, čoraz hlbšie preniká do záhad rodiny a odhaľuje pravdu o mužoch, ktorí nenávidia ženy.

Prvý diel trilógie Millennium Muži, ktorí nenávidia ženy získal hneď po svojom vydaní cenu za najlepší severský kriminálny román roka a v deväťmiliónovom Švédsku sa ho dosiaľ predalo viac než 850 000 výtlačkov. Kniha bola krátko po vydaní preložená do tridsiatich jazykov.

Ikar 2008, Viazaná, 424 strán... Zo švédskeho originálu Stieg Larsson: Män som hatar kvinnor.

Ukážka z knihy: "Harriet zostala mojím najväčším pokladom. Snažil som sa jej dodávať istotu a sebavedomie, boli sme si naozaj blízki. Vnímal som ju ako vlastnú dcéru a dôverovala mi väčšmi než vlastným rodičom. Musíte pochopiť, Harriet bola veľmi zvláštna. Bola utiahnutá - presne ako jej brat - a ako malé dievča sa nadchýnala náboženstvom, čím sa líšila od všetkých ostatných členov rodiny. Bola však veľmi nadaná a neskutočne inteligentná. Mala morálku aj chrbtovú kosť. Keď som ju ako štrnásť- či pätnásťročnú porovnával s jej bratom a ďalšími strašnými bratancami a inými deťmi vo svojom okolí, vedel som, že práve ona je predurčená na to, aby raz viedla celý koncern či minimálne hrala ústrednú úlohu."

"Čo sa teda stalo?"
"Práve sme dospeli k skutočnému dôvodu, pre ktorý som vás sem zavolal. Zistite, kto z rodiny zavraždil Harriet Vangerovú a už celých štyridsať rokov sa ma pokúša priviesť do šialenstva."

PO PRVÝ RAZ, odkedy Henrik Vanger začal svoj monológ, sa mu podarilo Mikaela šokovať. Len neveriacky zopakoval starcove slová, aby sa uistil, že počul správne. Nič z tých útržkov na internete, ktoré čítal, nenapovedalo, že v srdci rodiny Vangerovcov bol niekto zavraždený.

„Bolo to dvadsiateho druhého septembra 1966. Harriet mala šestnásť rokov a práve začínala druhý ročník na gymnáziu. Bola sobota, začínal sa najhorší deň v mojom živote. Priebeh udalostí som si už premietal toľkokrát, že si myslím, že vám presne dokážem opísať každú jednu minútu toho dňa – s výnimkou tej najdôležitejšej.“

Neistým pohľadom prebehol po miestnosti.

„Veľká časť mojich príbuzných sa zišla v tomto dome. Mala sa konať každoročne sa opakujúca odporná večera, na ktorej sa členovia vangerovského koncernu stretávali, aby prediskutovali obchodné záležitosti rodiny. Túto tradíciu svojho času založil ešte môj dedo. Výsledky týchto stretnutí boli zväčša viac-menej odpudivé. Tento zvyk veľmi rozumne ukončil v osemdesiatych rokoch Martin. O podniku sa má diskutovať na pravidelných poradách vedenia. To je najlepšie rozhodnutie, aké kedy urobil. Dnes sa rodina na takomto stretnutí nezišla už dvadsať rokov.“

„Vraveli ste, že Harriet zavraždili…“

„Počkajte. Poviem vám, čo sa stalo. Bola sobota. Okrem toho bol aj sviatok, športový klub v Hedestade organizoval pochod detí. Harriet bola cez deň v meste a pozerala sa na sprievod spolu s niekoľkými spolužiakmi. Na ostrov sa vrátila krátko po druhej, večera mala byť o piatej a očakávali sme, že sa na nej zúčastní spolu s ďalšími deťmi z rodiny.“

Henrik Vanger vstal a prešiel k oknu. Naznačil Mikaelovi, aby pristúpil bližšie, a pokračoval:

„O 14.15, niekoľko minút potom, ako Harriet prišla domov, sa tam vzadu na moste stala veľká nehoda. Chlapík menom Gustav Aronsson, syn sedliaka z Östergårdu, čo leží ďalej na ostrove – sa na moste čelne zrazil s cisternovým autom, privážajúcim na ostrov vykurovací olej. Nikto presne nezistil, ako k nešťastiu došlo – z mosta je na obe strany dobrý výhľad –, no obaja išli prirýchlo a to, čo sa mohlo skončiť len drobným ťuknutím, prerástlo do katastrofy. Vodič cisterny sa pokúsil kolízii vyhnúť a pravdepodobne inštinktívne skrútil volant. Narazil do zábradlia na moste a prevrátil sa, pričom mu príves zostal visieť na druhej strane mosta. Cisternou ako oštep prenikol kovový stĺp a začal z nej vytekať nebezpečný olej. Gustav Aronsson zostal zakliesnený v aute a neprestajne kričal od veľkej bolesti. Aj vodič cisterny bol zranený, dokázal však z kabíny vyliezť.“

Starec sa zamyslel a znovu si sadol.

„To nešťastie sa Harriet v podstate netýkalo. Význam však malo z celkom iného dôvodu. Na miesto havárie sa nahrnulo množstvo ľudí a vznikol totálny chaos. Hrozilo akútne nebezpečenstvo požiaru, bol vyhlásený poplach. Polícia, sanitky, záchranná služba, hasiči, masmédiá aj obyčajní zvedavci sa zbehli pri moste. Všetci, pochopiteľne, stáli na pevnine, tu na ostrove sme robili všetko, čo sa dalo, aby sme Aronssona dostali z auta, čo sa ukázalo náročnejšie, než sme čakali. Bol zakliesnený a jeho zranenia vyzerali vážne.

Snažili sme sa ho uvoľniť ľudskou silou, to však nešlo. Potrebovali sme ho vyrezať alebo vypíliť. Problém však spočíval v tom, že sme nemohli riskovať nič, čo by mohlo vyvolať iskru, stáli sme predsa v mori oleja pri prevrátenej cisterne. Ak by vybuchla, skončili sme. Okrem toho sme dlho čakali na pomoc z pevniny. Cisterna ležala krížom cez most, preliezať cez ňu bolo rovnako bezpečné ako preliezať cez mínu.“

Mikael mal stále pocit, že starec rozpráva veľakrát opakovaný a vyrozprávaný príbeh, aby upútal jeho pozornosť. Zároveň však musel uznať, že Henrik Vanger je výborný rozprávač a vie zaujať. Aj tak zatiaľ netušil, kam celý príbeh smeruje...

O AUTOROVI: Stieg Larsson (1954-2004) pracoval dvadsať rokov ako grafický editor vo švédskej spravodajskej agentúre. Od roku 1999 pôsobil ako novinár a šéfredaktor časopisu Expo. Patril k popredným svetovým odborníkom na antidemokratické, pravicovo-extrémistické a nacistické hnutia. Zomrel v roku 2004, krátko po tom, čo odovzdal švédskemu vydavateľovi rukopisy trilógie Millennium (Muži, ktorí nenávidia ženy, Män som hatar kvinnor, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom, Flickan som lekte med elden, Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, Luftslottet som sprängdes). Séria kníh sa okamžite stala medzinárodným bestsellerom.

Ak ešte nemáte túto trilógiu a mali by ste záujem o jej kúpu. V predajniach Media-Klubu

je v predaji komplet trilógia za 33,00 €, uvedená cena je platná do 30. 4. 2011!

Pittacus Lore: Som číslo štyri

Prišlo nás deväť. Vyzeráme ako vy, hovoríme ako vy, žijeme medzi vami, no nie sme ako vy. Dokážeme veci, o ktorých vy iba snívate. Sme silnejší a rýchlejší než čokoľvek, čo ste kedy videli. Sme ako superhrdinovia, ktorých uctievate vo filmoch a komiksoch – ibaže ozajstní. Mali sme v pláne vyrásť, zosilnieť, vytrénovať sa a spojiť do jednej veľkej sily, ktorá sa im vzoprie. Oni na to však prišli a začali nás vraždiť. Teraz sme na úteku. Trávime život v tieňoch, na miestach, kam sa nikto nikdy nepozrie. Zapadli sme medzi vás, takže vy nás ani nespoznáte.

Oni však áno.

Číslo jeden dostali v Malajzii. Číslo dva v Anglicku. Číslo tri v Keni.

Všetkých ich zabili.

Som číslo štyri.

Som na rade.

Ukážka 1: Vrhol som sa nahor, zachytil okraja podlahy a vytiahol sa na ňu. Oheň sa šíril aj do ostatných častí domu. Sarah musela byť so psami niekde po mojej pravici. Rozbehol som sa po chodbe, kontrolujúc izbu za izbou. Fotografie zhoreli v rámoch, takže po nich ostali iba roztopené čierne siluety na stene. Vtom sa mi preborila dlážka pod nohou a ja som sa od ľaku nadýchol dymu a plameňov. Rozkašlalo ma to. Padol som na koleno, kašlúc, lapajúc dych. Potom ma premohla zúrivosť, takže som zaťal zuby a napriek všetkému šiel ďalej.
    Našiel som ju v poslednej izbe vľavo. Kričala o pomoc. Psy zavýjali a skučali. Dvere boli zavreté, no ani som sa nezdržiaval ich otváraním. Kopol som do nich, až vyleteli z pántov. Sarah sa chúlila v kúte a psy sa tlačili k nej, aby boli čo najďalej od toho pekla. Keď ma uvidela, vykríkla moje meno a začala sa dvíhať. Naznačil som jej, nech ostane, ako je, a vošiel do izby práve vo chvíli, keď sa v jej strede zrútil masívny stropný trám. Zdvihol som ruku a poslal ho aj s prívalom plameňov naspäť k stropu. Prerazil ho aj so zvyškom strechy. Sarah to zmiatlo. Nechápala, čo sa deje. Skočil som k nej, jediným pohybom som prekonal azda sedem metrov hustých plameňov, ktoré mi absolútne nič nespravili. Psy mala pri nohách. Buldoga som jej strčil do náručia a retrievera som zobral sám. Druhou rukou som jej pomohol vstať.
    „Ty si prišiel,“ vzdychla.
    „Nikto a nič ti neublíži, kým som tu,“ povedal som jej.
 
John Smith pochádza z planéty Lorién. Takmer utopickú planétu "Lorién", napadli zlí Mogadoránci. S úmyslom všetkých vyhladiť a vyplieniť prírodné zdroje ((Pripomenulo mi to film Avatar: Nielen ľudia, radi kradnú suroviny na iných planétach :D)). Z planéty sa podarilo ujsť 9 deťom, s tým, že sa neskôr vrátia a znovu osídlia svoju planétu a vyženú nepriateľov. Na Zemi nájdu nový domov, žiaľ čoskoro ich na Zemi objavia Mogadoránci a začnú ich loviť a zabíjať. Troch Loriénčanov nájdu a zabijú. Na rade je John, je totiž číslo 4. Vždy keď jedného z nich zabijú, ostatní sa to dozvedia hneď (na telo sa im vypáli jazva)... John sa preto so svojim opatrovateľom Henrim, často sťahuje z mesta do mesta a mení identity. Keď sa znovu presťahujú, Henri - Johna upozorňuje, aby sa správal nenápadne. No hneď v prvý deň školy sa všetko pokašle a John sa pobije. Navyše sa začnú prejavovať jeho superschopnosti: Jeho Loriénske dedičstvo... Chcete vedieť čo bolo ďalej? Tak to sa dozviete, keď si túto knihu kúpite 5. apríla 2011, kedy ju vydáva vydavateľstvo IKAR. V apríli tiež príde do slovenskych kin aj rovnomenný film. Knihu napísal neznámy Pittacus Lore. Pod týmto pseudonymom vystupujú spisovatelia James Frey a Jobie Hughes. Kniha má aj pokračovanie: Sila šiestich, v slovenčine by malo vyjsť 20.11.2011!